Rozprávka

Charlie je obyčajný chlapec, ale ak chce zachrániť svet, musí sa stať hrdinom.Charlie Reade vyzerá ako bežný stredoškolák. Vyniká v športe a je aj celkom šikovný žiak. V živote to však nemal ľahké. Mal len desať rokov, keď ho autonehoda pripravila o mamu a otec sa zo žiaľu dal na pitie. Charlie sa preto musel naučiť starať sám o seba.V sedemnástich sa spriatelí s Howardom Bowditchom, pustovníkom z veľkého domu na kopci, ktorý stráži mohutný pes. Najviac ho však zaujme kôlňa za domom, z ktorej vychádzajú čudesné zvuky, akoby sa odtiaľ pokúšal ujsť hrozivý tvor.Keď pán Bowditch zomrie, zanechá Charliemu dom, zlatý poklad a nahrávku neuveriteľného príbehu, ktorý vystaví sedemnásťročného chlapca ďalšej ťažkej skúške. V kôlni sa totiž nachádza portál do iného sveta. Obyvatelia tejto ríše sú v ohrození, ich panovníci sa chystajú zničiť nielen svoj svet, ale aj ten Charlieho. V paralelnom vesmíre, kde sa na oblohe predbiehajú dva mesiace a kde k oblakom čnejú veže paláca objavuje podzemné väzenia, súboje na život a na smrť a tiež magické slnečné hodiny, ktoré dokážu vrátiť čas.Z anglického originálu Fairy Tale (Scribner, an imprint of Simon & Schuster, Inc. New York, 2022) preložila Marína Gálisová.Ukážka z textuDosky zaťažené kvádrami zakrývali dieru v dlážke širokú asi meter a pol. Najskôr som si pomyslel, že je to studňa z čias pred mestským vodovodom, ale keď som medzi dve dosky zasvietil baterkou, uvidel som krátke kamenné schodíky, ako sa krútia do šachty. Hlboko dole v tme čosi škrabotalo a škvŕkalo. Sekundový pohľad na pohyb ma prikoval na miesto. Chrobáky… a nie mŕtve. Cúvali od môjho svetla a odrazu som vedel, alebo som sa aspoň nazdával, že viem, čo sú: šváby. Boli riadne nadrozmerné, ale robili presne to, čo robia šváby vždy, keď na ne zasvietite: švihali preč.Pán Bowditch zakryl tú dieru, ktorá viedla dolu, len sám Boh vedel kam – a k čomu –, ale buď lajdácky, čo nemal vo zvyku, alebo sa chrobákom podarilo odsunúť jednu alebo aj viac dosiek nabok. Za dlhý čas. Napríklad od roku 1920? Ocko by sa bol zasmial, ale on nikdy nevidel mŕtveho švába veľkosti kocúra.Kľakol som si na jedno koleno a zasvietil som medzi dosky. Ak tam predtým boli veľké šváby, teraz sa odpratali. Zostali len tie schody, špirála klesajúca a zároveň stúpajúca. V tej chvíli mi niečo zišlo na um, spočiatku to znelo čudne, ale potom to už čudné vôbec nebolo. Mal som pred sebou to, čo mal pán Bowditch namiesto fazuľovej stonky, ktorú mal Jack. Nebola to stonka, nerástlo to hore, zavŕtavalo sa to dole, ale na konci toho bolo aj tak zlato.Tým som si bol istý.