Vzdušné čiary

Krvavý masaker, ku ktorému prišlo tesne po druhej svetovej vojne, dostal pomenovanie Přerovská tragédia. Pod velením fanatického veliteľa Karola Pazúra zahynulo 265 nevinných ľudí. Desaťročná Emília, dievčatko s karpatsko-nemeckými koreňmi, prežila. Unášaná východným vetrom roky blúdila svetom, hľadajúc kúsok zeme, ktorý bude môcť nazývať domovom pre seba i svoje deti. Pavol, jej priateľ z detstva, prvá láska a spriaznená duša, ostáva uväznený za železnou oponou. Sprvu stavia vzdušné zámky pre Emíliu, neskôr domy a domovy pre celkom cudzích ľudí. Našťastie, každá opona sa dá nadvihnúť, obísť alebo rozpárať, niekedy dokonca prešiť podľa vlastných predstáv. S tým má Emília bohaté skúsenosti; pradienka nití, ústrižky látok a handrové zvieratká ju občas zavedú po látkových chodníčkoch celkom blízko k Pavlovi. A zavše ďaleko od neho, no blízko k svojim cieľom a k sebe samej. Zuzana Široká tentoraz prevedie čitateľov Európou posledných šiestich desaťročí, cestami žien za svojimi právami, snami, poslaniami a domovmi. A za láskou. Lebo domov je tam, kde láska prebýva.Ukážka z textuMiloval všetky ženy, ktorými sa Emília počas desaťročí stávala – hĺbavé, dôverčivé dievčatko, zapýrenú nevestu na svadobnej ceste, vystresovanú mladú matku, rafinovanú milenku, úspešnú podnikateľku na vrchole ženskej sily aj vyrovnanú, múdru starú dámu stojacu za svojimi rozhodnutiami. Každú z nich stretol iba nakrátko a každý okamih stačil na to, aby sa do nej nanovo zaľúbil. K domčeku lásky na pevných základoch z ich raného detstva po desaťročia pridával ďalšie poschodia vášne, obdivu, rešpektu a túžby. Nemohol inak, aj pri pohľade na útle telo pod nemocničnou prikrývkou ho zaplavila teplá, chvejivá vlna lásky. Prikročil k lôžku a do vráskavých dlaní zovrel Emíliinu bledú jemnú ruku s papierovou pokožkou, cez ktorú presvitali modré žilky: „Milka!“