Končí sa to nami, 2. vydanie

Ostali by ste s milovaným človekom, ak vám ublížil?Lily si v detstve vytrpela svoje. Po otcovej smrti opúšťa rodný Maine a usádza sa v Bostone, v meste, kde je všetko lepšie. Aspoň tak jej to kedysi tvrdil Atlas, Lilina spriaznená duša a prvá láska. V Bostone spoznáva ambiciózneho lekára Ryla, no ten sa jej v slabej chvíli prizná, že má averziu k vzťahom, prioritou je kariéra a rodina uňho nemá miesto. Ryle však nedokáže pustiť červenovlásku z hlavy, a tak svoje zásady poruší. Lilin život sa konečne dostáva do správnych koľají, no keď si myslí, že nemôže byť šťastnejšia, pocíti tvrdý úder.Lily si v mladosti písala denník. Po rokoch sa začíta do svojich zápiskov o Atlasovi a rodinnom trápení, čím otvorí staré rany. No občas je aj bolestná spomienka dobrá, najmä ak človeku vo vhodnej chvíli pomôže správne sa rozhodnúť.Končí sa to nami je výnimočná kniha. Autorka pri písaní siahla do vlastných bolestných spomienok a zvečnila okamihy, ktoré by najradšej zo svojho života vymazala. V prvom rade však v tomto odvážnom a hlboko osobnom románe vyrozprávala dojímavý a nezabudnuteľný príbeh lásky.Z anglického originálu It Ends With Us (Atria Paperback, a Divisionof Simon & Schuster, Inc., Books, New York 2016) preložila Andrea Vargovčíková.Ukážka z textu„Môj otec bol násilný. Nie ku mne – ale k mame. Niekedy sa pri hádke tak rozzúril, až ju udrel. Potom jej to týždeň či dva vynahrádzal. Nosil jej kvety alebo nás vzal na dobrú večeru. Kupoval mi darčeky, vedel, že neznášam, keď sa hádajú. Už ako malá som si uvedomila, že sa teším na večery, keď sa do seba pustia. Lebo ak ju udrie, nasledujúce dva týždne budú skvelé.“ Odmlčala som sa. Ani neviem, či som si to vôbec niekedy priznala. „Samozrejme, keby to bolo v mojich silách, zariadila by som, aby sa jej nikdy nedotkol. Ale v ich manželstve sa násiliu nedalo vyhnúť a stalo sa u nás pravidlom. Neskôr som si uvedomila, že ak s tým nič nerobím, som rovnako vinná. Svojho otca som nenávidela, nie som si však istá, či som lepšia ako on. Možno sme zlí obaja.“Ryle sa na mňa zamyslene pozrel. „Lily,“ vyslovil dôrazne. „Zlí ľudia nejestvujú. Sme iba ľudia, čo občas robia zlé skutky.“