Sudcov zoznam

Je rešpektovanou autoritou, no na rukách má krvLacy Stoltzová, známa z románu Svišť, v minulosti vyšetrovala sudkyňu, ktorá prijímala miliónové úplatky od zločineckého syndikátu. Vtedy len o vlások unikla smrti. Odvtedy prešli tri roky a Lacy sa blíži k štyridsiatke. Práca v Rade pre sudcovskú etiku ju už nebaví a uvažuje nad zmenou.Stretne však záhadnú ženu, takú vystrašenú, že nemá odvahu prezradiť Lacy pravé meno. Jej otca zavraždili pred dvadsiatimi rokmi, policajtom sa nepodarilo prípad vyriešiť. Lenže žena má podozrivého, je ním priam posadnutá, sleduje ho už dvadsať rokov. A popritom odhalila ďalšie obete.Podozrenie však nestačí, ibaže nájsť dôkazy sa zdá nemožné. Ten muž je brilantný, trpezlivý a vždy má náskok pred políciou. Ide o mimoriadne rafinovaného sériového vraha. Vyzná sa vo forenzných vedách, ovláda policajné postupy a čo je najdôležitejšie, pozná zákony. Ide totiž o sudcu z Floridy, ktorý patrí do Lacinej jurisdikcie.Dotyčný sudca si vedie zoznam obetí a cieľových osôb, obsahuje mená nič netušiacich ľudí, ktorí mu niekedy v živote skrížili cestu a nejakým spôsobom sa ho dotkli. Ako môže Lacy začať s vyšetrovaním a neocitnúť sa na jeho zozname.Sudcov zoznam je bezpochyby dosiaľ najmrazivejší román Johna Grishama.Z anglického originálu The Judge’s List (Doubleday, a division of Penguin Random House LLC, New York 2021) preložila Alena Redlingerová.Ukážka z textu"Prečítala som stovky článkov a kníh o sériových vrahoch," pokračovala, "od bulvárnych plátkov po seriózne vedecké publikácie. Žiadny nechce, aby ho chytili, ale zároveň si želá, aby niekto - policajti, rodiny obetí, novinári - vedel, že sa nechystá prestať. Mnohí sú takmer geniálni, iní neuveriteľne hlúpi. Je ich celá škála. Sú takí, čo vraždia desiatky rokov a nikdy ich nechytia, aj takí, ktorým preskočí a konajú unáhlene. Zvyčajne robia chyby. Niektorí majú motív, iní zabíjajú náhodne.""Ale väčšinou ich dostanú, či nie?""Ťažko povedať. V Amerike máme priemerne pätnásťtisíc vrážd ročne. Tretinu sa nikdy nepodarí objasniť. Čiže päťtisíc tento rok, minulý rok a tak ďalej.Od roku tisícdeväťstošesťdesiat je to viac ako dvestotisíc. Nevyriešených vrážd je toľko, že nie je možné spoľahlivo určiť, ktorú obeť zabil sériový vrah. Väčšina odborníkov je presvedčená, že to je jeden z dôvodov, prečo po sebe zanechávajú stopy. Chcú, aby sa o nich vedelo. Vyžívajú sa v šírení strachu a hrôzy. Ako som povedala, nechcú, aby ich chytili, ale aby o nich niekto vedel."