Príbeh vdovy Lisey

Každé manželstvo má dve srdcia a jedno z nich je temné. Každé manželstvo má vlastný jazyk, krásny, bolestný a desivý. A keď zostane len jeden z manželov, je naozaj sám? Až po dvoch rokoch od smrti manžela sa Lisey Landonová rozhodne nazrieť do jeho literárnej pozostalosti. Vie, že Scott Landon, ktorý sa počas svojho života preslávil úspešnými románmi, po sebe zanechal nepublikované diela. Lisey však netuší, že jej odkázal aj hádanky, ktoré vedú do neznáma. Putuje teda do minulosti, ale aj do svetov vytvorených Scottovou fantáziou, kde stretáva jeho prízraky a pokračuje v čítaní manželovho posledného príbehu aj napriek vedomiu, že na poslednej strane ju možno čaká niečo oveľa horšie ako samota...Z anglického originálu Lisey´s Story (SCRIBNER, 1230 Avenue of the Americas, New York, NY 100 20) preložila Marína Gálisová.Ukážka z textuCítim všetky vône, ktoré sme s Paulom mali tak radi, ale teraz sú kyslé a zrazené a zlostné – keby sa ich človek príliš zhlboka nadýchol, zaťali by mu do nosa pazúry. Na Purpurovom kopci vidím medúzovité kopy svetla. Neviem, čo to je, ale nepáčia sa mi. Mám pocit, že keby sa ma dotkli, prisali by sa na mňa, alebo by možno vybuchli a zanechali svrbiace miesto, ktoré by sa šírilo ako jedovatý brečtan, keby som sa ho dotkol. Pri Paulovom hrobe je strašidelne. Nechcem sa ho báť a ani sa ho nebojím, v podstate nie, ale myslím na tú vec v ňom a rozmýšľam, či v ňom stále je. A ak sa veci, ktoré sú v dennom svetle pekné, v noci menia na jed, možno aj spiaca zlá vec, dokonca i taká, čo hibernuje v mŕtvom a hnijúcom tele, by sa mohla prebrať k životu. Čo keby cez hlinu vystrelili Paulove ruky? Čo keby tá vec prinútila jeho špinavé mŕtve ruky, aby ma zdrapli? Čo keby sa mi k tvári priblížila jeho vyškerená tvár a z kútikov očí by jej padala hlina ako slzy?