Hrobárov almanach

Viedeň obchádza smrť a jej tajomstvá môže odhaliť iba jediný človekPíše sa rok 1893. Augustin Rothmayer pracuje ako hrobár na slávnom hlavnom cintoríne vo Viedni. Je trochu zvláštny, ale nesmierne sčítaný a píše prvý almanach pre hrobárov. Pokoj mu však naruší mladý policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt, ktorý potrebuje odborníka na smrť. Vo Viedni totiž došlo k vraždám niekoľkých služobných a vrah do každej zastokol kôl. Hrobár videl už kadejaké telá, pozná všetky príčiny smrti aj fázy rozkladu. Vie, že narážanie na kôl patrí medzi starobylé metódy udržania mŕtvol pod zemou, aby neškodili živým. Vyčíňa vo Viedni poverčivý sériový vrah? Inšpektor a hrobár sa spolu pustia do vyšetrovania a zistia, že za bránami krásneho veľkomesta číha skaza.Autor bestsellerov Oliver Pötzsch nás zavedie do Viedne na prelome storočí, do najtemnejších kútov mesta v období, v ktorom sa rodili základy modernej kriminalistiky. Priblíži nám tak vyšetrovacie metódy, ktoré navždy zmenili svet inšpektorov a komisárov, zločincov aj vrahov.Z nemeckého originálu Das Buch des Totengräbers (Ullstein, Berlín 2021)preložila Martina ŠturcelováUkážka z textuV živote človeka asi nejestvuje iný stav, ktorý by vzbudzoval toľko strachu ako zdanlivá smrť. Máva rôzne príčiny: utopenie alebo obesenie, zasypanie v bani či v lavíne, ale aj otravu, tetanus, prípadne vysokú horúčku. Stále sa objavujú správy, že zdanlivo mŕtvych pochovali zaživa. Hovorím o klopaní na veko rakvy, zúfalých výkrikoch na cintoríne. Niektorých takto pochovaných jedincov neskôr exhumovali a ležali v čudnej polohe, akoby sa pred smrťou celou silou pokúšali vyslobodiť.Pri overovaní, či je človek naozaj mŕtvy, sa odporúča pichať do chodidiel, priložiť horúcu žehličku alebo obliať vriacou vodou, kým sa nevytvoria pľuzgiere. Pri pochybnostiach pomôže aj srdcová dýka, ktorú navrhujú a aj používajú niektorí lekári. Dá sa tak predísť nepredstaviteľnému utrpeniu.Ako dlho môže človek prežiť v rakve, určuje pomer jej objemu a kapacity pľúc. Pohybuje sa to medzi štyridsiatimi minútami a hodinou. Ja som sa okrem jednej výnimky s ničím podobným nestretol, no tento jediný prípad patrí bezpochyby medzi najpodivuhodnejšie v celej mojej doterajšej kariére…